Zápaly pošvy Colpitídy, Vaginitídy
Akútne zápaly pošvy
Existujú ale aj nešpecifické formy zápalov pošvy sprevádzané najčastejšie žltastým zapáchajúcim fluórom, erytémom a edémom slizníc pošvy, svrbením a pálením, bolestivým pohlavným stykom, kde pôvodca infekcie môže byť rôzny – napr. rôzne kmene Streptokokov, Stafylokokov, Enterokokov, Escherichia Coli a pod., kde na preukázanie o akú infekciu sa jedná odoberáme ster na Kultiváciu a Citlivosť (K+C) – ktorá nám preukáže o aký patogén sa jedná a na aké druhy antibiotík je citlivý. Na základe citlivosti tak nasadzujeme lokálnu antibiotickú terapiu. Samozrejme pri akútnych prejavoch infekcie, keď už to pacientka nemôže vydržať a znemožňuje jej to bežný život, dľa odporúčania je najlepšie nasadenie antibiotickej lokálnej terapie obsahujúcej Nifuratel alebo Nitrofurantoin, kde až neskôr ak nám prídu výsledky K+C kontrolujeme účinnosť lokálnej terapie na základe citlivosti a podľa výsledkov citlivosti eventuálne meníme lokálne antibiotikum, na ktoré je kultiváciou preukázaný patogén citlivý.
V rámci diferenciálnej diagnostiky sú niektoré zápaly krčka alebo maternice doprevádzané patologickým fluórom z pošvy (teda výtok z pošvy je len sekundárnym prejavom infekcie krčka alebo maternice), ktorý sa nám môže javiť ako zápal pošvy, preto je u každej pacientky nutné vyšetrenie v zrkadlách na vylúčenie tejto možnosti pôvodcu infekcie.
Chronické zápaly pošvy
Pacientka prichádza opakovane pre subjektívne pocity pálenia a svrbenia, nepomáha ani lokálna terapia, chronické výtoky ju obmedzujú v normálnom ako aj sexuálnom živote.
Pôvodca infekcie
Pri recidivujúvich bakteriálnych zápaloch volíme okrem klasickej kultivácie aj špeciálne kultivácie (odobrané aj z cervikálneho sekrétu) na prítomnosť patogeńov ako Chlamydia trachomatis, Mycoplasma hominis, Ureaplasma urealyticum, Neisseria gonorhoeae, Mycoplasma genitalium, Ureaplasma parvum, Trichomonas vaginalis.
Samozrejme nezabúdame ani na osobnú anamnézu týkajúcu sa iných ochorení, ktoré môžu trápiť pacientku a môžu sa spolupodieľať na rekurencii infekcie.
Komplikácie
- zápaly vnútorného genitálu
- Zápaly maternice (Endometitída) – viď článok zápaly maternice
- Zápaly vajíčkovodov – čoho dôsledkom môže byť až uzavretie vajíčkovodu a vznik tak Hydrosalpingu (vajíčkovod vyplnený seróznou zápalovou tekutinou) alebo Pyosalpingu (vajíčkovod vyplnený hnisom alebo Haematosalpingu (vajíčkovod vyplnený krvou). Pri týchto postihnutiach vajíčkovodu ide väčšinou o trvalé poškodenie vajíčkovodu s možným následkom sekundárnej sterility alebo mimomaternicového tehotenstva, kde je indikované odstránenie vajíčkovodu
- Zápal vaječníka (oophoritída) – až tvorba abscesu ovária
- chronické bolesti podbrušia
- adhézie ( zrasty ) malej panvy – pri zápalových ochoreniach všeobecne dochádza k transudácii tekutín a tvorbe výpotku kedy sa môžu prakticky v malej panve prilepiť k sebe rôzne orgány navzájom alebo aj k brušnej stene a tvoriť tak tzv. zrasty ako sekundárny následok infekcie
- adhézie vo vnútri maternice – spôsobujúce bolestivé menzes ako aj sekundárnu sterilitu
- komplikácie Gastrointestinálneho traktu- adhézie čriev, Obrštrukčný alebo paralytický ileus
- bakteriémia až sepsa – život ohrozujúce situácie
- pelveoperitonitída – zápalové postihnutie výstelky brušnej dutiny a malej panvy
Terapia
Po odobraní kultivácie a citlivosti volíme celkovú antibiotickú terapiu doplnenú aj lokálnou antibiotickou terapiou event. lokálnymi dezinficienciami. Na obnovenie fyziologickej fluóry sa odporúča po antibiotickej terapii užívanie rôznych lokálnych probiotík, preparátov na obnovu pošvového kyslého pH prostredia ako aj voľba lokálne pôsobiacich estrogénov u postmenopauzálnych pacientiek na obnovu tvorby produkcie cervikovaginálneho sekrétu slizníc (hlavne u atrofických vaginitíd).
Najčastejšie sa jedná o recidivjúce mykotické ochorenia kde okrem lokálnej terapie volíme aj celkovú antimykotickú perorálnu terapiu.
